2020

Rok 2020 bude pre Slovensko kľúčovým

Naša krajina sa dostala do veľmi zvláštneho stavu. Tento stav by som opísal asi takto. Predstavte si autíčko na zotrvačník. Musíte ho natiahnuť, položiť na zem, nasmerovať a pustiť. Autíčko prejde určitú trasu, smerom, ktorým ste ho nasmerovali, až zastane. Potom ho znovu musí niekto natiahnuť a pustiť ďalším smerom. Jednoduché však? No a naša krajina je teraz v stave, keď ju niekto, koho sme určili natiahol, nasmeroval a pustil. No a my, občania sa vezieme. Možno niekto na kapote, niekto v kufri a podobne. No a zrovna sa chystáme zastať, lebo sa ideme znovu rozhodnúť kto natiahne a nasmeruje našu krajinu. Toto je ale stále len stav, kedy sa ideme rozhodnúť kam otočíme krajinu a ako silno, kto natiahne zotrvačník. Čo je ale podstatné a čo nám chýba je účel. Prečo to vlastne takto robíme? No lebo demokracia? Lebo nám povedali, že demokracia, že môžeme? Áno. Ale môžeme len toto? Aká je dlhodobá vízia a účel toho, že stále natiahneme a nejako nasmerujeme? Nuž, nie je. Chýba. My dnes nevieme pomenovať základnú vec. My, národ Slovenský, chceme byť v 2030 alebo v 2050 tam a tam, chceme to a to a naťahujte kto chcete, len to autíčko tam dostaňte. Sme bez dlhodobej vízie. Žijeme v prítomnosti, hádame sa kto sú tí lepší, krajší alebo menej škodní, ale nezamýšľame sa nad tým, čo vlastne ako krajina chceme. Dosiahli sme najnižšiu nezamestnanosť, vyššie materské, rodičovské, príspevky na prváčikov, bezpečnosť, výrobnú linku, priemerné platy, dovolenky, nižšie dane, odbúravame byrokraciu, a nejako ten zotrvačník ide. Veď my sa máme ako v bavlnke. Super. Áno musíme byť vďační za všetko čo máme, to je základná vlastnosť. Ale stále sú to len rýchle riešenia na základe toho čo si povieme, že nás trápi v daný rok, moment, chvíľu. Ale vieme sa my vôbec ako národ zhodnúť na tom, čím chceme byť v budúcnosti?

 

AKÉ SUPER BY TO BOLO, ZHODNÚŤ SA NA DLHODOBEJ VÍZII KRAJINY

 

Čo je to vlastne vízia a ako sa tvorí? Nie, nie je to strátegia ani rýchle konanie. Uvediem pár príkladov. Sú to známe príklady. Napríklad Steve Jobs. Stále premýšľaľ nad tým, ako by v každej domácnosti ľudia mali osobný počítač a ako by vzájomne komunikovali. Najskôr musel zohnať špičkový tím (odborníkov) na to, aby vôbec zostrojili niečo, čo by sa dalo v domácnostiach použiť, no a potom musel svetu povedať: “hľa, moja vízia je, že všetci môžete mať tento prístroj doma a toto s ním robiť.” Neskôr vyšiel prehrávač hudby do vrecka, či známi iphone. Ďalší príklad je Elon Musk, ktorý povedal: hľa, elektrické auto.” alebo ” aha a teraz poďme investovať do technológií, aby sme v budúcnosti mohli cestovať na Mesiac na dovolenku.” Čo je ale dôležité, stotožnenie. Väčšina národa sa stotožnila s ich víziou, áno poďme cestovať na mesiac, áno ja chcem počítač, ja chcem ten mobil, lebo chcem skúšať nové veci.

No a teraz si predstavte, že ako národ si povieme. Tak do paroma, poďme mať ohodnotenie práce také ako v nemecku, alebo poďme mať najlepšie zdravotníctvo v Európe, alebo poďme ako prvá krajina jazdiť na elektrických autách, alebo poďme byť top vrchol krajina v športe, poďme mať najlepšie remeslá, vedu a výskum, poďme predávať nápady, lebo sme vynaliezaví…. atd atd. Viete čo ma zaráža najviac na nás? Že my našou závisťou vieme len povedať: “Poďme zničiť tamtých a hentých lebo sú to kapitalisti, lebo sa im darí, lebo majú dom, autá sú na teplých stoličkách…” Miesto vízie plodíme nenávisť a toto nám môže ublížiť. A viete ako nám to ublíži najviac? V tomto prostredí vyrastajú naše deti. Informáčný tok je dnes abnormálne veľký a je na nás čo do neho budeme púšťať. Ja viem, vždy sme boli skromní a ústupčiví a pošomrali sme si a aj tak bude ako bude, my to nezmeníme… Práve naopak. Myslím si, že musíme stvoriť víziu našej krajiny, my všetci.

 

ČAKÁ NÁS ROK PLNÝ VÝZIEV

 

Toto všetko nepíšem len tak. Čaká nás totiž zásadný rok 2020, kedy ideme natiahnuť zotrvačník a znovu nejako nasmerovať krajinu. Okrem iného sa nám prehrieva ekonomika a budeme musieť nastaviť nové programové obdobie pre nové peniaze z EÚ. Tu by sme mali samozrejme vychádzať z čísel a prognóz ale mali by sme si my všetci, celý národ povedať kam chceme ísť. Do čoho nasmerujeme väčšinu týchto  prostriedkov a kam pustíme to “autíčko na zotrvačník”. Veľkú rolu v tomto zohrajú médiá, pretože tie nás vťahujú do neustáleho hašterenia sa, konšpirovania, závisti a nenávisti. Samozrejme nie všetky, a preto je dôležité vyberať si správne informácie, analyzovať a zamyslieť sa zdravým sedliackym rozumom.

 

RIEŠENIE PODĽA PECHA

 

Novej vláde, inštitúciám ale aj odbornej verejnosti budem odporúčať založiť nové Ministerstvo pre inovácie a víziu krajiny. Toto ministerstvo musí mať hlavne vynikajúce komunikačné nástroje na to, aby keď sa ako národ chceme podieľať na tejto spoločnej vízii štátu, či smerovaní štátu, to mohlo byť interaktívne a názor každého jedného z nás sa stane dôležitým. Toto nové Ministerstvo musí priniesť inovácie spôsobov riadenia štátu (nestranícki odborníci, mladí ľudia s chuťou pracovať), komunikácie štátu, sociálne inovácie a nastaviť tok financií tak, aby sa napĺňali želania nás všetkých o smerovaní našej krajiny.

Tak si teda povedzme čo chceme. Chceme mať najlepšie zdravotníctvo v Európe a zarábať na tom, že sa k nám budú chodiť liečiť najviac platiaci zákazníci? Chceme mať najlepší cestovný ruch a drahé služby pre náročných platiacich zahraničných zákazníkov? Chceme kupovať len domáce potraviny? Obnoviť sebestačnosť? Chceme mať najlepšiu prírodu a investovať zdroje do elektromobilov alebo alternatívnych spôsoboch dopravy? Alebo chceme mať minimálnu mzdu a pokoj a to nám stačí? Chceme byť lídrom v energetike? Zamyslime sa, povedzme si, zhodnime sa. kašlime na hádky a škriepky, ktoré vedú len k zotrvačníkovému životu.